Náš dobrý kamarát Peter Lukáček len nedávno ukončil svoj dlhodobý pobyt v Austrálii, kde študoval a pracoval a rozhodol sa pocestovať si trošku po svete. Jeho prvá zastávka bol práve Nový Zéland.

V nasledujúcich riadkoch nájdete Peťov necenzúrovaný denník z jeho krátkej novozélandskej cesty:

1.1.2013 – Nový Zéland, Christchurch

Asi najhoršie vstávanie aké som kedy mal, keďže som sa musel zobudiť asi o 6:30 na prvého januára po oslave nového roku. Na letisko na odviezol môj veľmi dobrý kamarát Kurt a teraz to je už všetko na mne. A hneď mám za sebou prvý trojhodinový let na Nový Zéland. Na letisku v Christchurchi ešte problémy s imigračným; kam idem, odkiaľ idem, na ako dlho idem, kde je moja letenka a kam idem zo Zélandu, kontrola batožiny, a odkiaľ to si? To kde je, Slovakia? Takáto buzerácia je asi kvôli naším novým Working Holiday vizám.

Working Holiday visa umožňujú vstup do krajiny za účelom pracovať a cestovať neobmedzene po dobu jedného roka. Česká republika má takéto víza už niekoľko rokov. U nás sa s tým začalo iba minulý rok a celkovo je povolených iba 100 víz. Ale nič mi nenašli, tak ma nechali ísť. Vyzdvihnúť auto a rýchlo sa ubytovať a najesť. Noc v izbe s ďalšími 5timy za 30 dolárov (NZD) je ale krádež. Už sa teším na Áziu, kde bude moja samostatná izba asi za 3 doláre. Zaujímavé bolo ešte na letisku veľké množstvo lietadiel americkej armády, ktoré tú slúžia pre arktickú výskumnú stanicu.

Christchurch by bolo krásne mesto s historickým centrom, keby ho v septembri 2010 a následne na to vo februári 2011 nezmietlo zemetrasenie o sile 7.1 a 6.3 a ich následné slabšie dotrasy. Teraz je takmer celé centrum uzavreté a dajú sa vidieť iba zrúcaniny v ktorých 185 osôb zahynulo a ďalších okolo 2000 bolo zranených. Všade vidieť buldozéry a žeriavy, postupne rozoberajúce čo z centra zostalo. Týmto je asi spôsobené cenové okrádanie v hosteli, keďže aj veľká väčšina obdobných ubytovaní je v neobývateľnom stave.

V časti už odprataných budov vznikol zaujímavý projekt s názvom RESTART, kde je vytvorené provizórne mestečko postavené iba z obrovských lodných kontajnerov. Takto sú tu vedľa seba naskladané malé kaviarničky, obchodíky, dokonca aj banky či verejné toalety. Každý kontajner je tak natretý na rôznu farbu, čo z celého projektu vytvára až nie tak smutný obraz centra. A ešte aj internet tam je zadarmo, určite budem ešte v hosteli platiť 4 doláre za hodinu, zlodeji jedni!

2.1.2013 Christchurch, Kaikoura

Ďalší deň som sa mal stretnúť s mojimi spolucestovateľmi Hanku a Denisou okolo 16:00 na letisku. Ráno na izbe ma okolo 6tej zobudil nejaký Korejec, ktorému sa ani za svet nechcelo vypnúť zvoniaci budík… ale aspoň tam nikto celú noc nechrápal. Rýchlo pozrieť emaily na internet do Restartu, v normálny pracovný deň to tam vyzeralo úplne inak, všade plno ľudí, trhovníci, všetko otvorené, hudba hrala, ľudia v reštauráciách, no ten smutný prvý dojem z prvého dňa bol úplne preč (1.1. bol štátny sviatok). Škoda, že všetko bolo predražené…

Tesne pred 16:00 som sa vybral na letisko vyzdvihnúť Hanku a Denisu. Hanka trochu meškala, lebo jej zasa colníci robili problémy so stanom a všetko rozbaľovali a kontrolovali. Zašli sme ešte do obchodu nakúpiť zásoby jedla na najbližšie dni a vyrazili sme na sever od Christchurchu do asi 220 km vzdialeného mesta Kaikoura.

Takto ďaleko východne na južnej pologuli je výhoda, že tma začína byť až po nejakej deviatej večer. Cesta nezaujímavá, skoro celú dobu pršalo, až ku koncu sme prišli na pobrežie… hele moře… Do Kaikouri sme dorazili niečo po ôsmej večer, a začali sme hľadať ubytovanie. S Hankou sme prešli niekoľko hostelov, ale dať 28 NZD za osobu na noc v zdieľanej izbe sa nám zdalo moc. Zašli sme ešte do jedného  kempu/ kabínkového hotela, s nejakým thajcom na recepcii a že kabínka so 4 postelmi pre dvoch za 50. Denisa spala v aute, tak sme ju ani nepriznali a iba v noci presunuli do kabínky a tak sme si krásne znížili náklady na asi 17 NZD na osobu za noc 🙂