Vláda Cookových ostrovov, ktoré tvoria jednu z najmenších krajín na svete oficiálne ohlásila vytvorenie najväčšej morskej prírodnej rezervácie na svete, a to na ploche 1,1 milióna kilometrov štvorcových, rozprestierajúcej sa v južnom Tichom oceáne. Sú voľne pridružené k Novému Zéladnu, preto by sa patrilo priblížiť ich aj na našej stránke.

Prví obyvatelia prišli na toto súostrovie z Tahiti už v 6.storočí nášho letopočtu. Prvým Európanom bol Španiel Álvaro de Mendaña de Neira, ktorý skončil na severnom ostrove Pukapuka v roku 1595. V roku 1606 sem priplávali Španieli pod portugalskou vlajkou a vedením kapitána Pedra Fernandeza de Quiros na ostrov Rakahanga..
Briti prišli na ostrov po prvý krát až v roku 1764.  Meno dali ostrovom až Rusi, a to na počesť kapitána Jamesa Cooka, a po prvý krát sa objavilo na ruských mapách. Sám James Cook ich navštívil viac krát. Briti potom vzali Cookove ostrovy v roku 1888 pod ochranné krídla a anektovali ich. Politicky sú odvtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.
Status Cookových ostrovov je ale zvláštny. Sú samosprávne územie voľne pridružené k Novému Zélandu. Tento status si zvolili v referende, ktoré bolo kontrolované OSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.

Cookove ostrovy žijú hlavne z cestovného ruchu. A veru majú čo ponúknuť. Krásne tropické scenérie a takmer 2 milióny kilometrov štvorcových mora z neho robí morskú veľmoc. Turisti si môžu užiť v prvom rade potápanie pri koralových útesoch, šnorchlovanie v priezračnej vode, vyhliadkove lety ale aj napríklad jazdu na koňoch. Dovolenkové rezorty tak môžu žiť celý rok. Turistov láka aj tradičná maorská kultúra a maorské výrobky. Nejedno mužské oko určite poteší podprsenka z kokosových orechov na domorodých obyvateľkách.

Historka z minulosti  hovorí, že Cookove ostrovy boli po svojom objavení objektom záujmu moreplavcov, ktorí sa na oceán vydávali, aby našli ďalšie nálezisko vzácneho santalového dreva. Na ostrove Rarotonga našli  viacerí namiesto dreva smrť, keď po ich vylodení došlo ku stretom s ostrovanmi. Osud tu dostihol aj priateľku kapitána Ann Butchers. Ostrovania ju zabili a zjedli a jej kosti na ostrove vystavili. Ann Butchers sa tak zapísala do histórie ako jediná Európanka, ktorá bola zjedená pôvodnými obyvateľmi Pacifiku. Dnešní návštevníci sa už podobného osudu báť nemusia.